Príroda je najmúdrejším a najtalentovanejším krajinným architektom. A tak stojí za to, nechať sa inšpirovať a vniesť pár prírodných prvkov do záhrady.
Každá záhrada sa dá rozdeliť na viac častí, ktoré sú typické svojou mikroklímou. Buď sú niektoré časti slnečné a suché, vhodné pre okrasné trávy a skalničky. Ďalšie sú polotienisté, ideálne pre kvitnúce trvalky. Nás zaujímajú tienisté časti. Sú to miesta pod vysokými stromami, tesne pri plotoch a múroch. Stačí ak majú plochu jeden až dva metre štvorcové. Dôležité je to, že ich je v záhrade viac a opakujú sa.
Prvým prvkom, ktorý vnesie do záhrady pocit lesa je papraď. Odporúčam druh Dryopteris ´Filix Mas´ teda Papraď samčiu. Tento druh mám overený, dobre sa mu darí v našich podmienkach.
Je to papraď, ktorá vie byť vysoká aj 70 centimetrov. Vysádzajte tri kusy na meter štvorcový. Tak docielite zapojenú výsadbu s malými medzerami. Presne tak ako v lese. Druhým tipom na papraď je Dryopteris affinis ´Crispa´ teda Papraď plevinatá, ktorá dorastá do výšky 30 centimetrov a je poloopadavá. Papraď vďaka svojej šťavnato-zelenej farbe rozjasní tmavé miesto v záhrade.
Solitérny kameň je druhým prvkom. Netreba sa báť veľkých kusov. Až tie od 50cm dlhé dokážu poriadne vyznieť v priestore. Takéto kamene pôsobia veľmi autenticky.
Po pár týždňoch na nich bude mach a získajú peknú patinu. Treba siahnuť po kameni, ktorý sa prirodzene nachádza vo vašom okolí. A teda som si istá, že mramor, púštna ruža alebo leštený kameň to nebudú.
Mach je ďalším prvkom. Ten príde časom sám na tých najvlhších miestach.
Najtypickejší je pre les samorast alebo suchý konár či peň. Spolu s ostatnými rastlinami pôsobí harmonicky. Okrem toho má vo vašej záhrade ešte jednu veľmi záslužnú úlohu. Je hmyzím domčekom.
foto: flickr.com/Joshua Mayer
Ak skombinujete všetky tieto prvky, alebo aspoň niektoré z nich, tak som si istá, že vám vzniknú miesta pri ktorých sa vždy radi zastavíte.
Zdroj titulnej fotky: pixels.com/Leah_Kelley
Krajinný a záhradný architekt, florista.
Vyštudovala krajinnú a záhradnú architektúru na Fakulte Architektúry STU v Bratislave. V roku 2010 spoluzaložila Ateliér Papaver. Odvtedy sa venuje floristike a záhradnej architektúre. Práve tá je v posledných rokoch jej najväčšou vášňou. A tak sa s obľubou a intenzívne zaujíma o témy súvisiace s tvorbou verejného priestoru, so záhradami, terasami a pohodlným životom v nich.
Rovnako ako vo floristike, tak aj v záhradnej architektúre preferuje používanie prírodných a autentických materiálov v exteriéroch a navrhuje zaujímavé kombinácie rastlín. Jej cieľom je vytvárať prirodzený prírodný priestor, kde ľudia chcú tráviť veľa času, pre ich mentálny aj fyzický relax a úžitok.
